Skip to main content

O NÁS

Oskarov príbeh

Každý človek má svoju vlastnú formulku zdravia. A toto mňa napĺňa, nachádzať tú správnu formulku pre každého.

Oskar Fatul

Mnoho ľudí vyhľadáva a dôveruje Oskarovi aby im pomohol vyriešiť ich zdravotné problémy súvisiace s pohybovým aparátom.

Bol som športový nadšenec.

Vyrastal som na malej dedinke pri Dubnici nad Váhom. Od detstva som bol veľmi aktívny, niekedy až príliš. Nikdy ma nezaujímalo to ako sa správne pohybuje alebo ako sa pohybovať tak aby som si nespôsobil bolesti. Proste som si len užíval slobodu pohybu.

Keď som mal 9 rokov začal som súťažiť v plávaní no po úraze hlavy, ktorý sa mi stal pri bazéne som dostal strach z plávania a šport som zmenil. Spolu s mladším bratom som začal hrať hokej za mestský tím v Dubnici. Na základnú školu som chodil v Dubnici na školu Pavla Demitru.

V 12 rokoch sme sa ako rodina presťahovali do nového mesta kvôli práci mojich rodičov. S bratom sme zmenili aj náš hokejový klub. Šport mi vždy išiel. Pohyby som sa učil pomerne rýchlo a po technickej stránke som patril vždy k najlepším.

Ako som však prechádzal pubertou…

…začal som mať pocit, že moje miesto je na druhej strane hry.

Začal som mať pocit, že viac rozumiem tomu ako sa mám pohybovať ako tomu ako mám hrať.

Nedával som tomu ale moc pozornosti no predsa som sa rozhodol vymeniť športovú školu za bilingválnu a začať sa viac venovať vzdelávaniu. Zmenil som aj šport, už som nehral hokej ale postupne som pretekal v plávaní, v bojových umeniach, atletike a kulturistike.

Štúdium v škole mi vždy išlo pomerne jednoducho. Ako deti sme počúvali motivačné príbehy úspešných športovcov. Najzvučnejším príbehom bol pre nás ako pre hokejistov, príbeh Jaromíra Jágra. “Vždy musíš chcieť od seba viac. Aby si bol najlepší musíš trénovať viac ako všetci ostatní”. A ja som bol od malička silno motivovaný a chcel som byť najlepším.

Na strednú školu som preto odišiel do Dánska. Vyštudoval som najkvalitnejší stredoškolský systém na svete – IB na druhej najlepšej škole v celom Dánsku.

Mal som možnosť nazbierať množstvo skúseností a čeliť veľa výzvam. Počas štúdia som sa začal aktívne venovať kulturistike a cvičeniu.

No necvičil som len tak. Opäť som sa snažil robiť všetko tak aby som mohol byť jedného dňa najlepší. Dával som do toho mojich 100 %.

Tam som začal s mojimi prvými “trénerskými” skúsenosťami. Keď sa ma niekto z môjho okolia spýtal na nejakú radu ohľadom cvičenia, veľmi ma bavilo zdieľať moje skúsenosti.

Môj brat medzičasom pri hokeji ostal a prepracoval sa až na slovenského reprezentanta. Stal sa zároveň aj prvým človekom ktorý absolvoval komplexnú prípravu pod mojim vedením.

Celú prípravu na sezónu počas leta sme absolvovali spoločne. Jemu príprava veľmi pomohla a vo mne to zároveň prebudilo vášeň v trénovanie.

Fascinovalo ma nachádzať spôsoby ako vyťažiť z tela maximum.

Akými spôsobmi vystavovať telo stresu tak aby reagovalo pozitívne a zvyšovalo svoju kondíciu čo najefektívnejšie. Veď predsa čím efektívnejší tréning, tým vyšší výkon a tým lepší športovec. V tomto bode som si už bol istý, že moje miesto je definitívne na druhej strane hry, nie ako hráč ale ako tréner!

Po skončení strednej školy som bol prijatý na viaceré špičkové vysoké školy, do Ameriky, Anglicka, Ruska a Írska. Rozhodol som sa pre vysokú školu v Írsku nakoľko mi umožňovala súčasne so štúdiom aj pracovať v športovom klube.

V meste kde sme sa kedysi presťahovali s rodičmi, v Martine sa hrala druhá najvyššia hokejová liga mužov. A tréner, Ernest Bokroš, mi dal príležitosť pracovať po jeho boku ako silovo kondičný tréner a terapeut. Počas práce a štúdia som bol schopný doplniť si vzdelanie o viaceré akademické kurzy vrátane akreditácie z medzinárodnej asociácie športových vied (ISSA).

S trénerom Bokrošom, ktorý je okrem mnohých úspechov aj majster sveta v ľadovom hokeji, som pokračoval v práci ale už v Extralige – v najvyššej hokejovej lige na Slovensku.

Stal som sa historicky najmladším trénerom v Extralige.

Chcel som prichádzať na nové riešenia nových záhad ľudského tela.

Nech ma osloví ktokoľvek s akoukoľvek bolesťou pohybového aparátu, dám mu zo seba 100%, aby som mu pomohol.